Ultrazvuk
Autor Jakub Jacisko, MD, PhDAktualizované
Zvuk je mechanické vlnenie, ktoré sa šíri prostredím (napríklad vzduchom, vodou alebo biologickými tkanivami). Vzniká kmitaním častíc prostredia a šíri sa ako pozdĺžna vlna tvorená striedaním oblastí kompresie a rarefakcie.
Predpona ultra- znamená „za“ alebo „nad“. V tomto prípade označuje frekvencie vyššie, než je horná hranica počuteľnosti ľudského ucha. Človek je schopný vnímať zvuk približne v rozsahu 20 Hz až 20 kHz. Vlnenie s vyššou frekvenciou sa označuje ako ultrazvuk.
V medicínskom zobrazovaní sa používajú výrazne vyššie frekvencie, typicky približne 2–25 MHz. Tieto frekvencie sú niekoľkonásobne vyššie než frekvencie počuteľného zvuku, a preto ich ľudské ucho nedokáže zachytiť.

Dôležitou vlastnosťou ultrazvuku je, že ide o mechanické vlnenie, nie elektromagnetické žiarenie. Na svoje šírenie preto vždy potrebuje materiálne prostredie. V biologických tkanivách sa ultrazvuk šíri relatívne dobre, zatiaľ čo vo vzduchu veľmi zle. Z tohto dôvodu sa pri ultrazvukovom vyšetrení používa kontaktný gél, ktorý eliminuje vzduchovú vrstvu medzi sondou a kožou a umožňuje efektívny prenos ultrazvukových vĺn do tkanív.